Cépéčkár &City: Najväčší problém ženy, iné ženy

Obdobie okolo MDŽ, kedy sa veľa rozpráva o ženách, ženských právach a podobne vo mne vždy vzbudzuje množstvo pocitov. Som vďačná, že som žena žijúca v tomto čase a priestore. Som vďačná za rodinu, kde ženské stereotypy existovali v úplne prijateľnej podobe a že som si ich odniesla do svojej domácnosti ešte menej. A tak možno moja skúsenosť neplatí pre ženy z iného zázemia a inej geografickej šírky ale pre mňa a pár žien s ktorými som sa rozprávala sú najväčším problémom žien… iné ženy.

Najväčší kritik ženy, žena

Snažíš sa niečo v živote zmeniť, snaží sa zlepšiť, niečo nové naučiť? Hľadáš podporu u žien, často krát sa dočkáš zdrvujúcej kritky. O čerstvú skúsenosť s a snami podelila Eva.

„Pred nedávnom som sa rozhodla zmeniť život. Našla som si poradcu na výživu a začala sa stravovať v súlade s jeho odporúčaniami. Po pár týždňoch som sa odhodlala zdieľať svoj obed v skupine o varení. Šťastná, že som našla zdravý spôsob ako dostať váhu pod kontrolu. Reakciou boli desiatky zdrvujúcich komentárov a nevyžiadaných rád. Každý jeden hejt, ktorý som dostala bol od ženy.“ Priznávame, že v skupinách o varení prevažujú ženy ale nie je to náhoda. Či je to mama/ svokra ktorej sa nepáčia vaše svadobné šaty, kolegyňa, ktorá musí každú kritiku predniesť pred celou kanceláriou alebo susedka, ktorá ti pripomenie každé kilo naviac. Autorom kritiky sú v drvivej väčšine prípadov ženy. Alebo to máte v živote inak?

P.S. Ak susedka nemôže povedať že máš nejaké kilo naviac, lebo si schudla povie ti aspoň že ti padajú nohavice a vôbec nesedia na tvoju postavu. A keď si kúpiš oblečenie v novej veľkosti si na jej vkus schudla až moc.

Ešte stále nemáš chlapa?

Nie že by sa muži v živote tú otázku nespýtali. Ale nikdy som ju nezažila od muža s takým odsudzujúcim podtónom ako tejto téme vedia dať ženy. Dobrý kamoš sa spýta či niekoho máš, a jasne dobrá kamoška tiež ale štipľavé slová prichádzajú väčšinou od žien. K tejto téme pridávame pozdrav od Katky pre susedu Evu.: „Mala som 23 keď moja susedka Eva prišla k mojej mame na kávu. Práve som skončila školu, bola som single a svadba nebola pre mňa vôbec téma. Eva spontánne premostila od mojej prvej práce z ktorej som mala veľkú radosť na to, že ona v mojom veku mala už syna, že nemám čas strácať svoju mladosť naháňaním kariéry a že som stará a mala by som sa uskromniť a vydať sa. Hoci aj pod svoje očakávania. Týmto susedku Evu pozdravujem, mám o pár rokov viac, radosť  mi robí iná práca a napriek tomu, že sa zo mňa ešte  nestala matka, som zažila viac radosti ako ona. Hlavne ma nezožiera závisť nad tým, čo som mohla mať, keby… ako ju“

Alternatívou k tomu, či ešte nemáš chlapa, keď už ho máš je, či ti nevadí, že sa ešte k tebe nenasťahoval alebo či ste sa už rozprávali o deťoch alebo či ti nevadí, že si byt kúpil sám. A moje obľúbené, či si nebola sklamaná keď ťa pod stromčekom nepožiadal o ruku.

Dobrá matka toto nerobí

Mnohé ženy žiadajú v dnešnej dobe rovnosť šancí s mužmi. A ja ju žiadam tiež. Šance by sme mali mať rovnaké a vďaka bohu som nikdy nebola v pozícii kde by som sa cítila tak, že tomu nie je. Čo ale v praxi znamená rovnosť šancí? Je to aj rovnosť povinností,  čo si nie každý uvedomuje a málokto berie do úvahy, že ak chcú rovnakú kariéru ako rovesníci 6 rokov mimo prácu nie je ideálnych. Odhliadnuc od fyzických rozdielov, ktoré znamenajú, že tí muži za nás proste tie deti v dohľadnej dobe neporodia, existuje u nás hlboko zakorenená tradícia dlhej materskej dovolenky. Tri roky v zahraničí rozhodne nie sú štandardom ale od nás sa to neraz priam očakáva. Žena ktorá chce ísť do práce skoro po pôrode pre mnohé ženy nie je normálna a svoje dieťa dosť nemiluje. V zahraničí by pritom nešlo o nič výnimočné.

Lívia sa rozhodla pre rýchly návrat po materskej. Pol roka po pôrode bola späť na čiastočný úväzok po roku naplno. Svoje milované dieťa nechala doma s manželom, ktorý zarábal menej ako ona. Práca ju navyše napĺňala. „Keď som kolegyniam vravela, že po 6 mesiacoch som späť vraveli mi, že si to rozmyslím keď dcéra bude tu .Nerozmyslela som si to, a napriek tomu, že som cítila zo strán niektorých kolegýň odsúdenie, som sa vrátila a naša rodina fungovala absolútne dokonale k spokojnosti všetkých členov. Po návrate som rýchlo dostala manažérsku pozíciu a pre kolegyne ktoré nastúpili predo mnou a užili si s detičkami tri roky doma (niektoré aj viac), som šialená karieristka, ale pre mňa to nie je o kariáre, je to tom nájsť to, čo funguje najlepšie pre moju rodinu.“

Adriána mala dieťa neskôr a tiež sa rozhodla pre skorý návrat. Žila v okresnom meste a mala veľmi dobre rozbehnutú kariéru, s dieťaťom jej pomohli rodičia a nikomu nič nechýbalo. „Nie raz som počula, od kolegýň, či mi to nie je ľúto, či tým neubližujem svojmu dieťaťu. Ja však verím, že som urobila to najlepšie pre našu rodinu.“

Pri mužoch zväčša vnímam, že pokiaľ dieťa nie je vyslovene zanedbané, nemajú potrebu komentovať, čo dobrá mama robí alebo nerobí. Ani spôsob akým mama svoje dieťa zaopatrí.  Ak som z úst muža počula komentáre na rodičovské schopnosti konkrétnej matky, bolo to skôr v prípade, kedy jej správanie nebolo v poriadku so zdravým rozumom alebo sa správala vyslovene nezodpovedne. A to sa priznajme niekedy je kritika na mieste.

Ortodoxné feministky

Ó áno, nie je chybná len jedna strana spektra, žena ktorá nepodporuje ambiciózne ženy. Rovnako škodlivá je aj žena, ktorá sa snaží svoje štandardy, preferencie či feministické ideológie preniesť na všetky ženy. A pritom parafrázujúc legendárnu hlášku je možné povedať: „Ženy sú ako bonboniéra, nikdy nevieš akú ženu ochutnáš“. Preto hoci nepochybujem, že ženy feministky majú dobré úmysly, nemôžu svoje očakávania a presvedčenia pretláčať násilne.(Asi) Zo zahraničia k nám prišiel trend vnímať prejavy pozornosti ako prejavy nerovnosti. A hoci plne rešpektujem, že otvorenie dverí, zaplatenie účtu na rande alebo nosenie tašiek s nákupom, môže byť pre niektorú ženu ideologický problém, nemala by sa snažiť nanútiť tento štandard ženám ktoré to tak necítia a už vôbec nie mužom, ktorý by radi takýmto spôsobom prejavil pozornosť. Rešpekt k inakosti by mal ísť na všetky strany a ak vaša kamoška sa rada nechá pozývať na drink od náhodných mužov v bare (keď nie sú zrovna zatvorené), vždy muža, ktorý  aby ju zaviezol/odniesol jej nákupy a v živote nevymenila žiarovku, nemáte právo ju za to odsudzovať. Teda v prípade že je to dospelý muž, jednajúci na základe svojej slobodnej vôle. Ja sa teda prichytím, že tých mužov poľutujem a prajem si aby boli väčší feministi ale ženu za to rozhodne nesúdim. Rovnako ako nemajú právo matky ktoré sa rýchlo vrátili do práce súdiť tie, čo boli na materskej 10 rokov.

Prosto, každá sme iná a čím skôr sa naučíme vzájomne sa rešpektovať a vzájomne sa podporovať bez ohľadu na to aké sme, tým lepšie sa nám bude žiť.

Zároveň, sa chceme poďakovať, všetkým úžasným ženám (aj mužom), ktoré týmito pravidlami už žijú a robia náš život krajším.

Varovanie: Článok je subjektívnym výlevom autorky a nemusí predstavovať názorové hodnoty iných členov redakcie.

Mená a nepodstatné detaily príbehov boli v záujme zachovania anonymity pozmenené. Okrem Susedky Evy. Tú sme pomenovali pravým menom, pretože ju šetriť nechceme a hejt si zaslúži.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s