Materské etudy: Veľryba vo vani

Minulý týždeň som sa tu rozlúčila so svojou postavou a v danom psychickom rozpoložení som si dokázala nájsť v súčasnom stave s kilami navyše aj pozitíva. Blbé na tehotenstve ale je, že sa vám mentálne nastavenie mení častejšie ako opatrenia vlády.

A vážiť sa musíte pred každou poradňou.

Pozrite, nebudem sa tváriť, že som pred otehotnením bola nejaká fitneska. Prešla som si obdobím, kedy som vážila rovnako ako desaťročné decko a jedla 800 kalórií za deň, potom zas obdobím, kedy som do seba kvôli neexistujúcemu cyklu pchala hormóny a všetko, čo mi prišlo pod ruku a nakoniec aj obdobím, kedy som si myslela, že mám tieto stavy nenávratne za sebou. So svojou postavou som síce úplne spokojná nebola (ale to som nebola ani keď bola mojím najväčším životným vzorom dánska modelka, ktorá napísala knihu o svojej anorexii a ja som si podľa nej krájala jedno jablko na toľko kúskov, aby mi vydržalo na celý deň), ale vedela som, že sa držím v norme. Mala som pomerne dobrú kondičku, dvakrát som si strihla polmaratón, moje telo fungovalo tak, ako by malo a zo zásady som sa nevážila. Postavu som si strážila podľa toho, ako pohodlné alebo nepohodlné mi bolo oblečenie.

A napriek tomu, že som jedla zdravo, nedá sa povedať, že by som zo života vypustila pizzu, čokoládu, alkohol ani cestoviny.

Keby ste sa niekoho spýtali, akú mám postavu, zrejme by vám povedal, že „normálnu”. Zadok som síce mala ako trochu tučnejšia Kardashianka, ale naučila som sa s ním žiť a upokojovala som sa tým, že aspoň nikdy nebudem mať tučné brucho a pás.

Keď som otehotnela, zistila som na prvej poradni, že vážim o dve kilá viac, ako som si myslela, ale nejako extrémne ma to nerozhodilo. Moja váha mala tendenciu fluktuovať o dve až tri kilá aj pred každou červenou návštevou a ja už som predsa vyrástla zo všetkých svojich mindrákov. Do ďalšej poradne som mala o kilo menej, takže keď som potom aj začala priberať, brala som to športovo.

Ibaže tehotenstvo – napriek tomu, že to nie je choroba – nie je práve priaznivé obdobie na to, aby ste mali zo seba úplne dobrý pocit stále. Hormóny si s vami robia, čo chcú a ak prežívate celý tento proces podobne ako ja, nemôžete ani náhodou fungovať tak, ako pred otehotnením.

Celý prvý trimester som bola schopná jesť iba suché rožky a piť coca colu – to samo o sebe nie je práve najvýživnejší spôsob stravovania. Druhý trimester zo sebou priniesol migrény, ktoré síce neboli tak hrozné ako celodenné nevoľnosti (prečo sa im hovorí ranné?), ale limitovali ma v nejakej veľkej aktivite úplne rovnako. Do 20tt som bola nepoužiteľná a ďalších šesť týždňov som nerobila nič iné, než spala, plakala alebo pracovala na home office od rána do večera so súhrnným počtom krokov za celý deň približne 385.

Kým si moje telo zvyklo na to, že v ňom rastie nový človek, zrazu som bola v treťom trimestri a váha mi vyskočila o šesť kíl. Čo teda nie je vôbec katastrofa. A to som si aj opakovala, napriek tomu, že moja pudová reakcia bola, že sa mám začať nenávidieť. V momente, kedy som písala minulý článok, som sa so svojou novou váhou už zmierila, zvykla som si na ňu, dostatočne rozumne som ju zhodnotila a tvrdila som sama sebe, že to vlastne nie je až také strašné.

Vzhľadom na to, že som s tretím trimestrom dostala aj nový prísun energie, som dokonca začala praktikovať ľahké kardio a posilňovačky s vlastnou váhou, aby som sa trochu kondične pripravila na pôrod. To, že keď som si v rámci psychohygieny napustila vaňu a naložila sa do nej, cítila som sa trocha ako veľryba, som aktívne potlačila.

Ibaže teda, ako som už spomínala, keď ste tehotná, musíte na každej poradni hlásiť, koľko ste pribrali. A tým pádom sa pred každou z nich musíte odvážiť. A niekedy zistíte, že ste za ten mesiac zas nabrali tri kilá a ani neviete, ako sa to stalo.

A ak ste emocionálna bývalá skoroanorektička ako ja, existuje možnosť, že vás to trochu vykoľají.

Čiže píšem toto pre všetky baby, ktoré sa boja dať si vajíčko navyše, aby nepribrali a jedného dňa budú chcieť byť tehotné – aj pre tie, ktoré už tehotné sú a nemajú práve geneticky dané, že by im zostali nohy a ruky ako paličky a nosili dieťa len v bruchu: ak vo vás pohľad na číslo na váhe vyvoláva pocit, že by ste sa najradšej hystericky rozplakali, urobte to. Vyplačte sa. A potom, keď sa upokojíte, uvedomte si, že vaše telo momentálne vytvára celú novú ľudskú bytosť. A že tá bytosť bude mať cca tri a pol kila, je vyživovaná placentou, ktorá váži kilo, pláva v plodovej vode vo zväčšenej maternici a podporuje ho váš zvýšený krvný obeh. To všetko tvorí práve to číslo, čo vás tak vydesilo.

A keď sa prvýkrát pozriete na to telíčko, čo ste vytvorili, na nejaké kilá navyše si ani nespomeniete.

P.S.: Dojčenie spaľuje kalórie ako blázon 🙂

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s