Materské etudy: Rozlúčka

Na tehotenstve je veľa vecí zvláštnych, keď sa nad nimi človek naozaj zamyslí. Napriek tomu, že vám všetci budú tvrdiť, že je to tá najprirodzenejšia vec na svete, jednotlivé fázy a momenty tohto obdobia vytrhnuté z kontextu znejú skôr ako horor než ako zázrak. Noc predtým, ako som sa rozhodla urobiť si tehotenský test, som sa zobudila na pocit, ako keby sa mi niečo chcelo vdrápať do maternice – o čom som zistila, že je to celkom presný popis toho, čo sa vlastne deje, keď sa uhniezďuje oplodnené vajíčko. A keď sa uhniezdi, vytvorí sa vám celý nový orgán – placenta – ktorý sa vám ako parazit zahrýzne do steny maternice a odsáva z vás živiny, ktoré momentálne plod potrebuje pre to, aby sa dobre vyvíjal. Keby sme naozaj chceli cynické zhodnotenie celého tohto stavu, tak áno – dieťa je vlastne parazit, nie symbiont.

Po fyzickej stránke vám plod nič nedáva, ak teda nerátam tie tvrdenia o tom, ako sa ženám v tehotenstve vylepšila pleť, získali povestný „pregnancy glow”, mali husté a lesklé vlasy a podobné reči, ktoré by som na základe mojich skúseností mohla jedine označiť za hoaxy.

Našťastie ľudia nie sú stroje, aby všetko vyhodnocovali len na základe racionálne zostaveného zoznamu benefitov, ktoré im nejaký stav prináša. A tak musím aj ja uznať, že v niečom je tehotenstvo super – aj napriek tomu, že sa s veľa vecami musíte rozlúčiť. Rozhodla som sa dnešný príspevok do diskusie venovať práve tým, s ktorými som sa rozlúčila a prečo je to pri niektorých vlastne celkom fajn.

Príčetnosť

OK, nezačínam práve s vďačnosťou na perách, ale je potrebné si povedať pravdu. Tehotenstvo je po hormonálnej stránke, aspoň pre mňa, nikdy nekončiace PMS. Od sekundy, kedy mi začalo byť v ôsmom týždni zle, až do dnešného večera, som ani na chvíľu nebola úplne príčetná. Prešla som si obdobím, kedy som kričala na skrinku v kuchyni veľmi vulgárne nadávky za to, že som sa o ňu buchla do hlavy; večermi, kedy som neprestala ani na päť minút plakať napriek tomu, že som nevedela rozumne vyhodnotiť, čo je dôvodom; momentmi, kedy som euforicky až manicky vytvárala nákupný zoznam, vkladala veci pre decko do košíka a teraz sa každý druhý deň čudujem, čo všetko mi kuriéri nosia. Môj gynekológ mi hneď od začiatku tehotenstva hustí do hlavy, že je to naozaj iný stav a mne nezostáva než súhlasiť. Pretože na rozdiel od PMS, toto sa neskončilo za týždeň, dokonca ani za mesiac… a ja pomaly ale isto tuším, že po pôrode možno tiež nebudem celkom normálna.

Káva, alkohol, potraviny rôzneho charakteru

Keď sa celý tento príbeh začal, vtipne som poznamenala, ako je vlastne dobre, že je tá pandémia a musíme byť všetci na home office, lebo moji kolegovia by asi tak do piatich minút vyhodnotili, že som v tom. Ako? Bola som ten typ, čo pije šesť káv za deň a na pohár prosseca v podstate nikdy nepovie nie. Rada o sebe tvrdím, že som nikdy nebola alkoholička, ale s prossecom a vínom sme mali veľmi priateľský vzťah. Kávoholička som bola a k tomu sa priznám bez mučenia kedykoľvek.

Keby som tento bod chcela rozviesť do detailov, tak by som tu musela vypísať všetko, čo tehotné ženy nesmú jesť, piť a robiť, aby neohrozili plod, ale to si zvládnete nájsť sami na približne tisícke internetových stránok. Kávou a alkoholom to totižto väčšinou začína, no rozhodne nekončí. Tehotné ženy by nemali jesť mätu, bazalku, škoricu, arašidy, akékoľvek alergény, čiže ani jahody, paradajky, nič, čo bolo chemicky ošetrované, takže žiadne ovocie ani zeleninu bežne dostupné v supermarketoch. Nemali by sa umývať sprchovým gélom, lakovať si nechty, umývať si vlasy šampónom, používať pleťovú kozmetiku so žiadnou z ingrediencií, ktorá sa nachádza v každom jednom kréme na pleť, ktorý existuje a nemali by ani dýchať na križovatke.

Na začiatku som teda bola zmierená s tým, že si deväť mesiacov nenalakujem nechty, nebudem môcť použiť voňavku, odmietnem uprostred horúceho leta vodu s mätou a zabúdnem, ako chutí pesto. Asi na dva dni som všetkým týmto veciam dala zbohom, potom som sa poradila s každým lekárom, ktorého mám vo svojom okolí – našťastie ich je pomerne dosť – a zistila som, že ak neplánujem zjesť kilo arašídov, pravdepodobne nemôžem svojmu decku spôsobiť nenapraviteľné škody. A tak som sa postupne upokojila a okrem kávy a alkoholu som všetky tieto veci zas zaradila do svojho jedálnička.

S tretím trimestrom sa dokonca do môjho života vrátila aj tá vynikajúca čierna tekutina, na ktorú sa každé ráno teším. Hej, je len jedna a nie šesť, ale nahováram si, že o to viac si ju vychutnám.

Čo sa rozlúčky s prossecom týka, myslím si, že to má viac výhod ako nevýhod. Jasné, nealkoholické sekty sú skôr vtip ako čokoľvek iné, takže to chuť vychladeného perlivého vína nenahradí, ale zas si hovorím, ako veľmi ma bude mať rada moja pečeň po tomto detoxe. A cukry, ktoré by som prijala vo víne, môžem skonzumovať v čokoláde, čo tiež nie je na zahodenie. Ale najmä: keď počujem, ako všetci tí, čo plačú kvôli tomu, že dodržiavajú suchý január, cítim sa ako nekonečná hrdinka.

Postava

Sú ženy, ktoré nosia dieťa len v bruchu, také, ktoré po pôrode majú menej kíl ako pred otehotnením a potom tie, ktoré od druhého tehotenského týždňa majú namiesto prsníkov cisterny.

Hádajte, ktorá som?

No dobre, nie je to až tak hrozné. Zatiaľ priberám „fyziologicky”, čo ale neznamená, že už som niekoľkokrát neplakala, keď som sa pred poradňou postavila na váhu. A skôr, ako sa začnete zamýšľať nad tým, ktorý magor rieši v tehotenstve svoju váhu, tak po prečítaní dosť veľkej zbierky diskuzií na Modrom koníkovi, si dovolím tvrdiť, že každá tehotná žena.

Áno. Racionálne viete, že sa nedá nepribrať a nebolo by to zdravé ani pre vás, nie to ešte pre toho malého tvora, ktorého vytvárate.

Hej. Sú tabuľky, ktorými sa môžete upokojovať, že ste úplne v norme a ženy, ktoré vám budú veselo rozprávať o tom, ako ony pribrali v tehotenstve 30 kíl a vy vidíte, že to na ich telách nezanechalo ani náznak nezvratiteľnosti.

To ale neznamená, že nie je v poriadku, keď máte z pribúdajúceho čísla na váhe hysterický záchvat plaču (odporúčam ale mať svätého manžela, inak asi budete mať problém). Aj tu to ale príroda vymyslela dosť prefíkane a aspoň mne v tehotenstve nadelila dar obrátenej telesnej dysmorfie. Dosť často sa pristihnem, že sa na seba pozerám do zrkadla a hovorím si, aké mám pekné brucho. To brucho, ktoré môj manžel prirovnal k hlave toho tučného ryšavého chlapca z amerického virálneho videa, ktorý v kuse opakoval slovo „apparently” (má pravdu, to brucho presne tak vyzerá a je to strašná sranda, najmä keď sa smejem). Napriek tomu mi príde krásne. OK, sexi to práve nie je, ale krásne je určite.

Emancipovanosť

Dospela som do bodu, kedy keď ma vidí kuriér, môže sa pretrhnúť, aby mi úplne ľahkú škatuľu s vecami doniesol až hore do bytu „aby som sa netrápila”. S tou časťou emancipovanosti, ktorá kuriérom v minulosti dávala najavo, že je v pohode, keď ma nechajú postávať pred domom s dvoma matracmi, ktoré sa nezmestia do výťahu a vážia asi tak 40 kíl jeden, som sa rozlúčila s veľkou láskou a rada jej dám zbohom aj naveky.

Mozog

No a posledný bod môjho dnešného zoznamu: niekde som stratila svoju inteligenciu. Na toto som veru pripravená nebola. Neviem, prečo sa tomu hovorí laktačný mozog, keď ja som začala byť blbá ešte pred materskou.

Na druhú stranu, aspoň ľuďom v práci nebudem toľko chýbať.

2 comments

Napísať odpoveď pre Etela Zrušiť odpoveď

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s